Austrália nás učí, že všetko zlé je na niečo dobré a že čo má prísť, príde a že veď dobre bude. A že sa netreba vzdávať, aj keď sa veci niekedy javia ťažšie ako človek predpokladal. A tak som jedného dňa, nešťastná z toho, že kurnik šopa asi niekde robím chybu, keď sa mi ešte nepodarilo nájsť si prácu, zase raz čítala, čo kto kde zažil, až som narazila na záležitosť menom HelpX. A na Great Keppel Island…
14. november 2017, Gold Coast/Great Keppel Island
CEZ HelpX NA GREAT KEPPEL ISLAND
HelpX je v podstate program pre cestovateľov, ktorí chcú viac spoznať danú krajinu a ľudí a možno aj získať nové zručnosti. V praxi to funguje tak, že výmenou za cca 4 hodiny práce denne Vám domáci poskytne ubytovanie a stravu.
Nadšená z tohto objavu som nám vytvorila profil a spravila predvýber niekoľkých „hostiteľov“. A narazila na Shell House na Great Keppel Island. Tento ostrov sa nachádza na začiatku Great Barier Reef, takže predstava, že by sme strávili pár týždňov na takomto mieste, bola viac ako lákavá. S Matejom sme sa ale zhodli, že je to už ďaleko a keďže chceme míňať čo najmenej úspor, mali by sme ísť niekam bližšie. Osud to však chcel inak. Chvíľu potom ako som odklikla náš profil, dostali sme mail. Od Margie zo Shell House! O 5 minút na to sme už spolu telefonovali a vzájomné sympatie skončili kúpou leteniek.
A IDE SA!
Štyri dni na to sme vyrazili na cestu. V Brisbane nás na jednu noc prichýlili naši Bažíkovci, u ktorých sme ubytovali naše veľké ruksaky, za čo sme im doteraz nesmierne vďační 🙂 Z Brisbane sme leteli do mesta Rockhampton, odtiaľ autobusom do zálivu a potom loďou na ostrov.
Cesta loďou bol zážitok sám o sebe. Kvôli nedávnej búrke bolo more rozbúrené a vo chvíli, kedy sa loď začala vzďaľovať od brehu, sa vo mne začal miešať strach s adrenalínom. Resp. prvé minúty som sa bála, že mi bude zle, ale adrenalín to potlačil a trištvrte jazdy som sa striedavo smiala od nadšenia a striedavo kričala Mamííííí, ja chcem ísť domov! 😀 Hádzalo nás, zalievali nás vlny, žalúdok som mala ani neviem kde vlastne. Na prebratie po úmornom cestovaní odporúčam.
No a ostrov. Ako z filmu. Pred vystúpením sme si vyzuli botasky (len pre info – boli sme na lodi jediní obutí a ešte k tomu v botaskách :D), pretože sa vystupovalo do vody. Na ostrove je len 16 domov. Žiadny prístav. Loď proste zastala na brehu na pláži, posádka spustila schodíky do piesku a bolo.
DORAZILI SME DO RAJA
Na pláži nás čakala Margie a jej manžel Zed. Vystískali nás, akoby práve dorazili ich vnúčence. Bolo to veľmi milé. Odviezli nás do Shell House, ktorý vyzerá rozprávkovo 🙂 Všade rozvešané zvonkohry, zvončeky, rôzne čudesné dekorácie, krásne stromy a exotické rastliny, dve malé čivavy, sliepky, obrovská terasa s výhľadom do záhrady a na oceán…
Večer nášho príchodu bol rušný, na ostrove sa konal hudobný festival a domáci mali návštevu, tak nás hneď stiahli medzi seba, naliali víno a bolo. Tradíciou sa nám stal západ slnka, ktorý bol každý večer iný a tak sme temer každý jeden deň končili na pláži.
KAWASAKI
Na druhý deň nás Zed vzal na prieskum ostrova. Táto raketka nás viezla:
Na túto jazdu do konca života nezabudneme! 😀 Myslím, že to bol tak trochu aj testík, že čo sme zač, či to dáme a neujdeme rovno domov. Zed nás povozil kade tade, plážou, bušou, cestami, ktoré mali jamy väčšie ako bolo auto, občas cesta nebola, lebo ju zmyla voda a asi sto krát som si v hlave povedala, že to proste nedáme a vykotíme sa, ale to auto to proste vyšlo. Nechápala som ako, ale vyšlo. Čím viac som kričala, tým viac bol Zed spokojný so svojím počínaním. Druhá časť tímu neobsedíme bola nadšená a po drinku z chladničky z kufra som už aj ja mala na saláme 😀
Ostrov sa nám predstavil v plnej kráse. Zátoka, ktorá bola ako vystrihnutá z filmu Modrá lagúna (btw vždy som si predstavovala, že sa raz na taký ostrov dostanem), orly lietajúce nad našimi hlavami, dva temer vyhynuté druhy vtákov (z jedného druhu tu žijú už len dvaja samotári a z druhého dvanásť jedincov; mená sme samozrejme zabudli), nádherné mušle.
Nevynechali sme dom prvých obyvateľov tohto ostrova, malé jazierko – billabong (billabong je austrálsky termín pre jazerá, ktoré vznikli tým, že potok alebo rieka zmenili smer. Sezónne sa naplnia vodou, počas obdobia sucha sú ale väčšinou prázdne. Na Great Keppel Island sú 3 a my sme počas našich prechádzok všetky našli 🙂 ), odkiaľ čerpali pitnú vodu. Matej sa z neho aj napil – odvtedy je trochu divnejší, ale inak mu nič nie je. Usmieva sa.
Všetky veci sme si nechali v izbe, takže z tohto dňa nemáme žiadne fotografie, zato kopu spomienok. A to sa predsa počíta viac.
ŽIVOT V SHELL HOUSE
A ešte v skratke k ostrovnému životu Margie, Zeda a jeho sestry Julie: Shell house si hovie dvadsať metrov od pláže. Z terasy cez záhradu vidieť oceán. Na pozemku sú tri obrovské nádoby na zber dažďovej vody – pije sa, sprchuje sa v nej, splachuje sa ňou… Počas dňa vodu zohrievajú solárne panely, večer od 8-10 fičí generátor. Na nákup sa chodí 1 x do týždňa na pevninu, ale potraviny sa dajú objednať aj cez net a loď vám ich dovezie. V špajzi je asi všetko. 5 chladničiek, 2 mraziaky, krabice s liekmi, baterkami, desiatkami konzerv … Tieto scenérie sú hneď za bráničkou:
BONUS
Na tomto ostrove vraj nie je nič jedovaté, čo je super. Celé dni tu beháme bosí 🙂
Perlička na torte – kozy. Veľa. Temer všade. V minulosti sem boli dovezené a mali plniť funkciu stravy pre prípadných zablúdilcov. Domáci ich chodia občas loviť na vianočný stôl (túto udalosť sme bohužiaľ nestihli).
NÁŠ ŽIVOT NA GREAT KEPPEL ISLAND
A náš život na ostrove? Pondelky až soboty pracovné, nedele voľno. Práca nám zvyčajne trvala 4-5 hodín a zahŕňala upratovanie, hrabkanie sa v záhrade, kúpanie čiváv, Matej pomáhal chlapom s opravou auta a keď bol čas a chuť, nejaká tá kreativita. Potom pláž, západ slnka, objavovanie ostrova, večere a klebety s domácimi, posteľ. Môže byť život krajší?
Na tomto začarovanom mieste sa v nás prvý krát ozval TEN pocit. TEN pocit, prečo sme toto celé zrealizovali a započali naše austrálske dobrodružstvo. Toto je ONO…
S našimi ďalšími ostrovnými zážitkami sa na vás tešíme v ďalších článkoch 🙂
