ŽIVOT V SYDNEY
Aký je život v Sydney z pohľadu Prievidžanky a Bojničana žijúcich posledných pár rokov v Bratislave, ktorá sa im obom kedysi zdala priveľká?
Keď sa plány stali realitou a my sme oznámili náš odchod do Austrálie, viacerí sa nás pýtali, či tam chceme ostať. Aj teraz sa nás to ľudia pýtajú. Nevieme. Neplánovali sme to ani pred odchodom a nevieme na túto otázku odpovedať ani teraz. Avšak cítime, že ešte neprišiel čas na návrat a na našom cestovateľskom zozname stále prevládajú neodškrtnuté políčka. Austrália je naozaj obrovská.
Do Austrálie sme pricestovali ako hrdí držitelia Work and Holiday víz (462) s platnosťou na jeden rok. V našom prípade sme mali dve možnosti ako v tejto čudesnej krajine ostať dlhšie.
PRVÁ ALTERNATÍVA
Matej by musel odpracovať 88 dní na farme a tak si WH víza predĺžiť o ďalší rok. Ja, keďže už mám viac ako 30 rokov, by som musela prejsť na študentské víza.
DRUHÁ A ÚSPEŠNÁ ALTERNATÍVA
Matej cez zamestnávateľa získal sponzorské víza na 4 roky (Temporary Skill Shortage subclass 482). Reakcia, keď mi po troch mesiacoch vybavovania a papierovačiek volal, že mame nové víza? Juchúúú, máme víza! Ale, vlastne, počkať! Chceme tu ostať tak dlho?
Do koktailu zmiešaných pocitov sa pridal ešte jeden. Matejovi sa opäť ozval bývalý zamestnávateľ s ponukou, že ak sa vráti, dajú mu vyšší plat. Veľmi zaujímavý plat. Dlho sme dumali. Ja som si aj poplakala. Bola to možnosť vrátiť sa domov za rodinou a priateľmi a za omnoho lepších podmienok, v akých sme boli pred naším odchodom. Ale hlboko vnútri nám bolo smutnejšie pri predstave opustiť to, čo žijeme teraz. Opustiť život v Sydney a hlavne život v Austrálii.

ČUDNÉ JE TO VEĽKÉ MESTO
A aký je život v Sydney? Je zvláštny. Je iný. Zo začiatku sa nám tu veľmi nepáčilo. Po tichom, zrelaxovanom Gold Coast, sme po príchode do najľudnatejšieho mesta Austrálie prežívali celkom slušné šoky. Svoj život v Sydney si na ploche o rozlohe 12 500 km² žije zhruba 5 miliónov obyvateľov. Pre porovnanie, naše maličké Slovensko má rozlohu niečo cez 49 000 km² a takmer 5,5 milióna obyvateľov. Celé Slovensko natlačené na rozlohe takmer štyri krát menšej. Tak si to skúste predstaviť 🙂 No proste, Sydney je na náš vkus trošku viac ako preľudnené mesto. Žijeme tu od júna 2018 a stále sa nevieme rozhodnúť, či to tu ľúbime alebo nie. Život v Sydney je proste taký. Raz ho milujete, inokedy by ste sa sem už najradšej nevrátili.

ČÍM VÄČŠIE MESTO, TÝM VIAC ČUDNOSTÍ
ČUDNOSŤ PRVÁ – LEGÍNY – VŠADE A VEĽA
Legíny. Neprišli sme zatiaľ na to prečo, ale ženy tu takmer všade nosia legíny. Keď opomeniem centrum alebo ranné autobusy smerom doň, Sydney je plné žien rôzneho veku, tvarov a veľkostí nasúkaných do legín. Najprv sme boli v domnení, že ich tu len tak veľa športuje, ale nie. Nosia ich všetky a všade. Zaujímavá a z nášho pohľadu divná kombinácia je žena celá v športovom s tip top make-upom a vlasmi a nechtami až po kolená. Ale možno sme len my čudní a nechápeme tento módny trend.
ČUDNOSŤ DRUHÁ – ZÁŽITKY V MHD
V MHD sa ľudia zdravia šoférovi. Počas vystupovania z autobusu mu dokonca ďakujú! Stalo sa vám už, žeby ste sa pozdravili šoférovi v MHD alebo mu nedajbože poďakovali za to, že vás odviezol? Alebo stalo sa vám, že ak ste sa aj pozdravili, tak vás šofér odzdravil? Ja som sa na Slovensku zvykla zdraviť, avšak miera ignorácie zo strany šoférov prevyšovala počet úspešných pokusov, tak som časom prestala, nech nie som za trápnu.
Ešte lepšia pikoška – viackrát sa mi stalo, že terminál na pípnutie lístka nefungoval. Vodič len mávol rukou a pustil ma ďalej. Aj hektický život v Sydney má príjemné vsuvky 🙂
Cestou domov z osláv Nového roka zopár ľudí nemalo lístok. Šofér sa len usmial, poprial im všetko dobré, že veď je Silvester a pustil ich ďalej. Česť výnimkám, ale na Slovensku nehrozí.
Nemáte lístok? Ok, nemyslím tým, že ste si cielene vyšli na čierno, ale stane sa… Tu vám revízori slušne vysvetlia čo a ako, zapíšu si vás a upozornia, že nabudúce to už bude na pokutu a poprajú pekný zvyšok dňa. V Bratislave? Chovajú sa ku vám ako ku vrahovi malých detí… Samozrejme, zase raz, česť výnimkám.
ČUDNOSŤ TRETIA – VZDIALENOSŤ NA MAPE NIČ NEZNAMENÁ
Doprava v Sydney je jedna veľká katastrofa. Uvediem príklad. Bývame v North Sydney. Bondi Beach, kde občas chodíme na trh a ja dobrovolničiť, je od nás vzdialená necelých 15 km. Cesta autom tam v plynulej cestnej premávke trvá pol hodinu. Autobusom hodinu a pol s jedným až troma prestupmi. Hodinu a pol! Vraj sa na to dá zvyknúť, ale teda my sme sa do tejto kategórie zatiaľ nezaradili a neviem, či sa niekedy zaradíme.
ČUDNOSŤ ŠTVRTÁ – BUĎ FIT
Pamätáte si Baywatch? Ako tam všetci utekali po pláži a vystavovali na obdiv svoje dokonalé krivky? Castingy na komparz sa určite konali v Austrálii v plážových oblastiach 😀 Minulý víkend som zízala na pani, ktorá mala minimálne 60 rokov a postavičku ako lusk. Nie som síce super plavec, ale keď vás o polovicu života staršia žena predbehne v bazéne… Raz sme zas kráčali okolo fitnescentra a skoro som odpadla – ľudia makali pod taktovkou živého DJ! Vyzeralo to tam ako na párty, len boli všetci v športovom a cvičili.
Summa summarum. Život v Sydney má veľa tvárí a je len a len na vás, či si medzi nimi nájdete takú, ktorá vám bude sympatická.
A ČO TU VLASTNE ROBÍME?
MATEJ
Na rozlúčkovej grilovačke z mojej Commonwealth Games etapy sa môj tím líder pýtal Mateja, čo robí on. Reakcia po odpovedi: Hm, tak ty máš skutočný džob? 😀 Nie je tu totiž bežné a úplne jednoduché nájsť si prácu v odbore a mimo hospitality. Po 4 mesiacoch a na Gold Coast… A čo ten Matej teda robí? Na Slovensku pracoval ako technicko-obchodný zástupca pre francúzsku spoločnosť, ktorá vyrábala CNC ohýbacie stroje. Od februára 2018 je z neho servisný technik pre firmu zaoberajúcu sa výrobou strojov na spracovanie dreva. Austrálsku základňu majú v Sydney a pobočky v Brisbane, Perth, ale aj na Novom Zélande, v Kanade a Nemecku. A Nový Zéland a Kanada sú na našom cestovateľskom zozname…


MOJA MALIČKOSŤ
No a ohľadne mojej kariéry. V Bratislave som zastávala pozíciu špecialista marketingovej komunikácie a tak trochu event manažér v eventovej agentúre. Vďaka tejto práci som sa dostala na veľké konferencie v Maroku a Kazachstane. V Austrálii som začala ako čašníčka a upratovačka a momentálne robím na čiastočný úväzok v pidi kaviarničke. Tomu sa povie kariérny posun, však? 😀 Úprimne, v hľadaní si práce v odbore som sa zatiaľ nejako špeciálne nepretrhla. Chcela som zmenu. Skúsiť a naučiť sa niečo iné. A skúšam a učím sa.
Popri kávičkovaní robím dobrovoľníčku v environmentálnej organizácii Transition Bondi. Začala som ako pomocník pri príprave večere spojenej s premietaním enviro filmu, ktorá je súčasťou mesačných podujatí.

Aktuálne pomáham so social media, zabezpečujem licencie na premietanie filmov, a už som aj vymyslela a zorganizovala event 🙂 Malý, komorný eventík, ktorý dopadol tak fajn, že ho budeme organizovať pravidelne. Takže áno, učím sa a skúšam niečo iné 😉

Chvíľami je náš život v Sydney klasika, chvíľami vie byť pestrý. S Matejom sme konečne rozbehli tento blog a ja rozbieham ďalší. Áno, stále len rozbieham, ale raz bude, ja si verím. A skúšame surfovať.

A AKÉ SÚ NAŠE PLÁNY NA ROK 2019?
Keďže vďaka Matejovi a jeho aktuálnej práci máme možnosť ostať v Austrálii ešte pomerne dlhú dobu, v jeho prípade sa toho veľa nemení. Práca na plný úväzok, kvôli ktorej denne cestuje kade tade, mu veľa priestoru na sebarealizáciu momentálne nedáva.
Vymysleli sme si preto taktiku, ktorú som doteraz kazila tým, že som silou mocou chcela aj ja pracovať, aby sme si mohli odkladať peniaze na naše sny. Viedlo to však len k tomu, že pre nás podstatné veci ostávali dlhšie a dlhšie na vedľajšej koľaji. Takže bojový plán na rok 2019!
Na moje narodeniny sme mi dali darček – mesačný intenzívny kurz angličtiny. Skrátila som si pracovnú dobu a každý deň si po večeroch chodím zlepšovať angličtinu. Moja aktuálna úroveň nie je najhoršia, ale mám medzery, tak som sa konečne rozkývala a idem sa ich zbaviť.
Ďalší bod – v kaviarni chcem dať výpoveď a venovať sa sebavzdelávaniu a projektom, ktoré sú pre nás dôležité aj v súčasnosti a mohli by pomôcť v plnení našich snov. A teda život bez odpadu, štúdium permakultúry, väčšia aktivita v Transition Bondi a iné. Všetko sú to zatiaľ len plány na papieri a verte mi, mám z nich riadny bordel v hlave, ale verím, že krok za krokom to pôjde 🙂
PLÁNY CESTOVATEĽSKÉ
Na júl 2019 máme letenky na Slovensko a lístky na Pohodu. Cestou späť do Austrálie plánujeme Nepál. Potom pravdepodobne hľadanie nového bývania v Sydney. Ja sa túžim vyhnúť austrálskej zime a spriadam plány na pár mesačné Bali. Ku koncu roka spoločne Tasmániu? Uvidíme, či nám budú hviezdy naklonené.
Naša cesta je kľukatá, ale o to pestrejšia a silno si držíme palce, aby sme sa nezjančili. Ja z mojich vymýšľancov a Matej zo mňa 😀
Uplne super si popisala to vsetko. Ako vidim, leginami by som tam zapadla, lebo tiez ich nosim stale a vsade ? Este som v Sydney nebola, ale pre mna su velke mesta iba na par dni, takze chapem, ze si neviete zvyknut na tu dlhu cestu v MHD. Tak drzim palce nech zistis co chces dalej robit ?
😀 Ďakujem!
Život v zahraničí nie je úplne easy ako si to mnoho ľudí predstavuje. Ja som roky žila v Rakúsku tak viem svoje. Ale ste na to dvaja a je vidieť, že sa snažíte. Jeden z mojich plánov na 2019 je tiež less waste (zero by som asi nedala zatiaľ) . Držím palce vo všetkom a užite si POHODU. My s kamarátkou ideme zrovna dnes kupovať lístky 😀
Myslím, že úplne zero waste sa reálne ani nedá. No čím viac, tým lepšie. Držím palce 🙂 Lístky na Pohodu už máte?
..to je sranda, ale ja sa zdravím šoférovi autobusu, ak idem medzimestským a to bývam v Blave a tú záplavu legín by som si kukla, to môže byť celkom vtipné 😀
Medzimestskí sú asi milší 😀 Legíny, ach tie legíny 😀 Zas na druhej strane, keď tu vybehneš von aj v rozťahaných teplákoch, nikto ani okom nemihne 😀
Ahoj Janka! a Matej. Nejaky ste naozaj neposedny. Kto by to bol povedal, ze takto pobehaz po svete :-).
Ahoj Peťko! Sama sa tomu občas čudujem, čo sme si to vymysleli 😀 Ako sa máš?